Renáta Rundová Horňáková

TICHO a spol. – … a dážď (2015)

“Mirko, spíš? (začne si umývať tvár špongiou) Je to moja chyba. Nedávala som pozor. Vždy som myslela, že problémy mi urobí Vlado a nie ty. Ale teraz už je to jedno, pozri sa. (Miro sa pozrie, Sestra žmýka špongiu, nič z nej netečie) Nič. Ale nemysli si, že neplačem. (vylezie z vane, naznačí aj Mirovi, aby vyliezol) Už mám iba chvíľku. Chvíľočku. Pozri sa na mňa ešte raz… Vieš, že som chcela byť hlasom z rozhlasu? Ten, čo všetkým rozkazuje, vymýšľa cviky. Sedela by som na najvyššom poschodí a všetci by robili to, čo by som chcela ja. (kruto sa zasmeje, skrčí sa do polohy embrya) Pamätáš si cvičenie tristodvanásť? Zobkanie zrna… Zatvor to. Rýchlo to zatvor! Koľko ešte životov?”