Matúš Krátky

TICHO a spol. – … a dážď (2015)

“Bolí ma hlava, Katarína. Keď si na všetko spomenieš, zrazu zistíš, aké to bolo dobré, keď si nič nevedela. (Vlado ťažkopádne vstane a podíde ku gitare, prejde prstom po strunách, ozve sa tichý akord) Človek je mladý a nevie, čo by chcel. A potom príde jeden debil a ukáže ti muziku a zrazu zistíš, že nič na svete tak nemiluješ ako ten hluk, ten rámus, tie slová… A ten istý ti to potom všetko ukradne. (šeptom) Nikdy zo mňa nič nebolo. Kvôli nemu. Odsral som si to – v base aj na slobode. A zrazu som to všetko začal nenávidieť. Nemal som čo žrať… Ale zostala jedna nahrávka. Ty ju poznáš. (zaspieva kúsok pôvodnej piesne) Všetci mi vraveli, že im to dodáva odvahu a silu. Že to raz bude hymna… Katarína, ale ja som nemal čo žrať. Vieš? Ja som možno nakoniec skapal od hladu. Ale možno to nie je jeho chyba. Možno si za všetko môžem sám. Celý čas som ho obviňoval, že len kvôli nemu sa zo mňa nestal muzikant. Ale ono to bolo inak.”