Premiéra 17. 2. 2013
Viki Janoušková s citáciami Laholu, Dobšinského, Špitzera, Roznera, Kalinovej, Szatmáry

Všade tá rieka ..!

Laholovi a svetu, ktorý nami preteká, aj keď o ňom nevieme

Hrajú: Judita Hansman, Michal Ďuriš, Ivan Martinka.

Najbližšie hráme:

Pozri program na budúci mesiac.

Žid, nepriateľ, emigrant, alebo Leopold Lahola. Dokudráma o zakázanom autorovi, ktorého nezlomili nacisti, ani drtivý nástup komunizmu, ale prázdno doby, v ktorej sa ocitol.

⇒Nákup vstupeniek na najbližšie predstavenie 20. marca⇐

„Pri rozhovoroch s pamätníkmi a aktérmi dôb nedávno minulých mám často pocit, že sa pohybujem ako slon v porceláne. Veľmi citlivo musím hľadať svoj vnútorný pevný bod, z ktorého by som mala právo na veci nazerať…“ povedala autorka Viki Janoušková.

V hre sú použité autentické citáty z diela Leopolda Laholu (1918 – 1968), ale aj z korešpondencie medzi Laholom a Špitzerom, či Špitzerovej knihy Nechcel som byť Žid. Rovnako na dokreslenie doby sa stretávame s autentickými výrokmi Laholových súputnikov: Jána Roznera, Agneši Kalinovej, ale aj z rozprávok Pavla Dobšinského, ktorého si Lahola veľmi vážil a dokonca ho nazval najlepším slovenským spisovateľom.

„Inscenácia Všade tá rieka…! je o každom človeku, ktorý sa vydá na dlhú cestu, aby znovu našiel svoj domov. Uvedomila som si, že veta, či potrebuje spisovateľ domov, a Laholova odpoveď „zúfalo ho potrebujem“ je mimoriadne silným vyjadrením aj nás ostatných, „pozostalých“. Zúfalo potrebujeme bezpečný prístav, odkiaľ nás nik pre naše názory, pre našu tvorbu, pre náš postoj nevytlačí.“, hovorí režisérka Viera Dubačová.

Autor: Viki Janoušková s citáciami Laholu, Dobšinského, Špitzera, Roznera, Kalinovej, Szatmáry
Hrajú
: Judita Hansman, Michal Ďuriš, Ivan Martinka
Dramaturgia: Ľuba Lesná, Viki Janoušková
Scéna a kostýmy: Dušan Krnáč
Hudba: Miloš Janoušek, Michal Ďuriš, Jakub Janoušek
Produkcia: Matej Chudic
Réžia: Viera Dubačová

Premiéra: 17.2. 2013

Dĺžka predstavenia: 70 minút, bez prestávky.

Michal Ďuriš o Leopoldovi Laholovi

„…rovnako ako Lomidrevo, i Lahola sa vyberá na cesty, podobne ako Lomidrevo, i Lahola musí bojovať s rôznymi prekážkami. Prelínaním a vrstvením materiálu z rôznych prameňov tak vznikla inscenácia, ktorej sa v plnej šírke podarilo obsiahnuť nielen Laholov život a osobnosť, ale aj protirečivosť vtedajšej doby.“

Veronika Svoradová

Foto: Aljaž Velički.