Domov Eros Viera | TICHO a spol.

Najbližšie hráme:

Pozri program na budúci mesiac.

Inscenácia obišla mnohé, aj medzinárodné festivaly a je skvelou ukážkou mnohovrstevnej výtvarno-hudobno-divadelnej tvorby tohto netradičného zoskupenia.

Prológ – Chlieb a pierka
Od narodenia sa učím chodiť, smiať sa a byť sám.

Obraz prvý – Hľadajte moju tvár
Učím sa lietať s jedným krídlom a túžim po druhom.

Obraz druhý – Zveri
Všetci poblúdili, všetci sa skazili. Aj ja strácam svoju tvár.

Obraz tretí – Domovy, erosy, viery
Všade boli. Mal som ich stále. A zrazu nie sú nikde žiadne.
Nič nie je samozrejmé a nikdy nebolo.

Interludium – Vdýchol som pierko
A tak som pripravený dať lásku. Takú smiešnu, takú moju.

Obraz štvrtý – Stará žena
Ako mám kráčať ďalej, keď moje dávne viny svedčia proti mne?

Obraz piaty -Dielňa
Kým ešte vládzem, chcem po sebe zanechať stopu,
pripraviť si „život večný“.

Obraz šiesty – Starý muž
Stratil som najbližšieho. Kde mám teraz domov?

Obraz siedmy – Chlieb a vták
Voda nám vystúpila až po krk a čas sa nám kráti.
Vták sa vznáša nad hladinou. A hľadá človeka

http://www.medaprach.sk/domov-eros-viera.html

Hrajú: Ivan Martinka, Miriam Kalinková, Michal Mikuláš, Adam Marec, Juraj Poliak, Andrej Kalinka.
Libreto: Andrej Kalinka, Ivan Martinka, Michal Mikuláš, Juraj Poliak
Hudba: Andrej Kalinka
Bábky a masky: Ivan Martinka
Scéna, akčná maľba: Juraj Poliak
Kostýmy: Ivan Martinka, Markéta Plachá
Svetelný dizajn: Michal Juhás
Réžia: Ivan Martinka, Andrej Kalinka

Premiéra: 29.3. 2014

Dĺžka predstavenia: 80 minút, bez prestávky

“Zoskupenie tvorcov Med a prach prinieslo v poradí už druhé divadelné dielo, ktoré malo premiéru na ich pohostinnej scéne divadla Ticho a spol. Po Bartimejových pašiách sme mali možnosť vidieť opäť čosi originálne, tentokrát stojace na rozhraní umeleckých druhov, divadla a performancie. Domov Eros Viera tvorcovia veľmi príznačne označili za scénické dielo, čo potvrdzuje ich zámer priniesť „inscenáciu“, ktorá by mala podobu konceptuálneho diela predvedeného na javisku. Teda takého, ktoré svoju ústrednú myšlienku a osobnú výpoveď tvorcov (hľadanie, nachádzanie, ale i strácanie domova, lásky a viery ako základných ľudských pilierov a istôt) vyjadruje prvkami a prostriedkami viacerých umeleckých druhov (hudby, spevu, akčnej maľby, bábkového divadla, performancie atď.), pričom jednotliví umelci hierarchizujú použitie zvolených prvkov a podriaďujú svoje výstupy organickosti celku.”

Divadelná teoretička Elena Knopová

Celú recenziu Eleny Knopovej si môžete prečítať na web-e Divadelného ústavu.

Najbližšie hráme:

Foto: Milo Fabian