Miloš Janoušek

pesničkár / skladateľ / spisovateľ / dramatik / zakladajúci člen TICHA a spol.

Je známy najmä ako pesničkár (kapela Jednofázové kvasenie), no je to aj vtipno-krehký básnik, autor próz na pomedzí patafyziky a fantastiky, ktorý však aj v tejto tvorbe nezaprie aktuálnosť pesničkára a v neposlednom rade je i dramatikom.. Vďaka dlhoročným skúsenostiam a aktívnemu muzikantskému pôsobeniu je vnímaný ako predstaviteľ kvalitnej hudobnej publicistiky, dávajúci priestor v rovnakej miere veteránom, ako aj mladšej folkovej generácii. Tieto skúsenosti zúročuje aj ako hudobný dramaturg Stálej pesničkárskej scény TICHA a spol..

AM: „Píšeš knižky, poviedky, si publicista, básnik, skladáš piesne, ale profesiou si lekár. Neodpustím si otázku: s akými ľudskými „epidémiami“ sa v súčasnej spoločnosti najčastejšie stretávaš?“

MJ: „Niekedy mám pocit, akoby sme zredukovali svoj život len na prácu. U niekoho je to workoholizmus, u iného možno boj o holé prežitie – každopádne však v takomto nastavení ide všetko ostatné bokom. Menia sa hodnoty a priority, všetko sa podriaďuje len tomu jednému. A z toho vyplývajú všetky ostatné „epidémie“ – epidémia stresu, ľahostajnosti, podráždenosti a vzťahovačnosti, pripravenosti kedykoľvek vyštartovať a zaútočiť, neochoty vypočuť si iný názor, epidémia nedostatku empatie….“

AM: „Folku sa venuješ viac ako 30 rokov. Aký bol z Tvojho pohľadu časopriestor tvorby pred rokom 1989 a aký je teraz? Prvú vlnu československého folku si nazval obdobím „hľadačov“ Ako vnímaš súčasnú folkovú scénu v Čechách a ako na Slovensku? Aký je rozdiel?“

AM: „V týchto otázkach porovnávame neporovnateľné a hovoríme o niekoľkých svetoch, ktoré sú navzájom diametrálne odlišné. Pred rokom 1989 bol folk síce oficiálne tzv. menšinový žáner, ale vyjadroval názory a pocity väčšiny. Z toho vyplynul aj enormný záujem o koncerty, nahrávky, texty… Folk síce nemal veľký priestor v oficiálnych médiách, o to väčší priestor si však dokázal nájsť medzi poslucháčmi, ktorí nahrávky rozmnožovali a šírili ďalej. Vo folku vládol duch spolupatričnosti, medzi umelcami, organizátormi, publicistami i divákmi. Ak aj bol občas problém zorganizovať folkový koncert, nebol problém nájsť preň divákov. Sociálne siete postavené na báze duchovnej spriaznenosti spoľahlivo fungovali dlho pred vynájdením Facebooku a Twitteru, namiesto abstraktných “lajkov” bola tu konkrétna odozva v podobe návštevnosti koncertov.

Tvorba v TICHU a spol.:

– zakladajúci člen TICHA a spol.
– dramaturg Pesničkárskej scény TICHA a spol.
– jeho básne boli použité v inscenácii Izrafel, 2011
– jeho poviedky boli použité v inscenácii Déjà vu, 2012
– spoluautor hudby k inscenácii Všade tá rieka…!
– spoluautor inscenácie Zaplavenie, 2014
– autor hudby k inscenácii Zdanlivo slepá ulička, 2016

+ viď zoskupenie Stopy snov (autor piesní a hudby k 4 inscenáciám)

Jednofázové kvasenie - Blues o pohrebe revizora vo výslužbe