(Premiéra 2011 - Derniéra 2016)
Viki Janoušková napísala z textov Jána Ondruša, Miloša Janouška a Ivana Koleniča

Izrafel alebo Cúvanie do pamäti

divadlo bá-snenia

Hrajú: Judita Hansman, Michal Jánoš, Daniel Heriban, Pavol Plevčík.

Cez optiku Izrafelových krídiel básnikov troch generácií (Ondruš, Janoušek, Kolenič) sa vrátime do dôb, keď iné sa hovorilo doma a iné na verejnosti… iné čítalo, inak protestovalo…

„baznik, baznik, baznik…“ by mohlo byť motto tejto inscenácie o básnikoch, individualistoch, rebeloch, o dobe, ktorá učila ľudí strachu, ale i tomu, ako sa mu postaviť a o komsi, komu dal človek medzi iným aj meno Izrafel…

Z ohlasov:

„V prvom rade veľký kompliment za celok, za syntézu, hĺbku, úprimnosť a profesionalitu, najmä tie posledné tri atribúty, to je čosi s čím sa v ostatnom čase príliš v divadlách nestretávam… jednoduchý oblúk (príchod a odchod “anjelským” tunelom) je celkom zreteľným a zrozumiteľným rámcom pre “udalosti”, ktoré sú vo vnútri.

Prvá vec, ktorá ma fakt potešila bol výber textov a ich perfektná herecko – režijná interpretácia. V podstate som ani na chvíľu nemal pocit, že by niekto z nich nevedel o čom hovorí, naopak, dôsledný výklad (aj cez použité znaky). Myslím, že obsadenie bolo kľúčové a mimoriadne vydarené, nie len v linke individualít, ale hlavne v tom, ako sú vynikajúco zladení a režijne vedení tak, aby nikto netrčal a aby si každý z nich po cely čas držal svoju jednoznačnú linku. V podobných textoch je to asi najťažšie, lebo nejde o jednoznačný príbeh, nejde o jednoznačné charaktery, jednoznačné linky… ide o obrazy, pocity, metafory, ktoré sa snažíte postaviť na zem… a ste v tom dôslední.
Výpovedná hodnota sa cez hercov uskutočňuje tak zvláštne prirodzene, zrazu nepotrebuješ ľudí, ktorí dobu pôvodu básní zažili, dokážu sa s tým hrať a namiesto očakávanej autenticity víťazí ich energia, víťazí ich vnútorné presvedčenie, jednoducho víťazí ich čistá motivácia. to je čosi, čo na mňa išlo po celý čas, teda motivácia vás všetkých.“

Hrajú: Judita Hansman – Žena, Michal Jánoš – Najstarší, Daniel Heriban – Stredný, Pavol Plevčík – Najmladší
Použité texty básnikov: Jána Ondruša, Miloša Janouška a Ivana Koleniča
Scenár a dramaturgia: Viki Janoušková
Scéna a kostýmy: Pavol Andraško
Hudobné improvizácie: Daniel Heriban, Pavol Plevčík
Réžia: Róbert Horňák

Premiéra: 20. novembra 2011
Derniéra: 22. februára 2016

TICHO a spol. - Izrafel - alebo cúvanie do pamäti (2011-2016)

Ja som bola z predstavenia unesená. Páčilo sa mi, ako bolo dielo kompozične vystavané...plynulé prechody jednotlivých pasáží, hudobne krásne a nerušivo naaranžované, jemné a citlivé, neafektované stvárnenie postáv hercami, interpretačne náročnejší úvod vyvážený vtipným nástupom hlavnej myšlienkovej línie, s ľahkosťou a citom vypovedaná pravda o dobe, o ktorej sa vypovedá...skvelé divadlo.komorná atmosféra umocnená rozhovormi s najpovolanejšími na záver...paráda:-)normálne som bola z toho šťastná.:-).

Foto: Juraj Starovecký.