TICHO a spol.

Čo zostane po divadle?

Mapa škvŕn po spoločných emóciách... odtlačky na duši divákov i tvorcov...

Najbližšie:

Pozri program na budúci mesiac.

Vernisáž 28. februára 2017 o 17.00 hod. v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.
Pre tých, ktorý našu výstavu nemohli vidieť v Banskej Bystrici ju teraz prinášame aj v priestoroch nášho "ticháckeho" foyeru na Školskej 14

Výstava približujúca 7 rokov cesty Divadla TICHO a spol. potrvá do 13. septembra 2017.

Divadelný priestor na Školskej ulici v Bratislave vznikol v roku 1997, v spolupráci so Starým Mestom Bratislavy ho vytváralo Divadlo a.ha.

Divadlo tvorí jednak priestor foyeru multifunkčného zariadenia, ale hlavne podmanivý divadelný priestor na ploche 10 x 10 metrov, do ktorého keď vkročíte, Vás pozdraví a okamžite si Vás získa.

V roku 2010 tieto priestory začalo obývať o. z. TICHO a spol. so svojimi divadelnými, koncertnými, diskusnými a výtvarnými projektmi. Toto v septembri 2017 dovŕši sedem rokov plných tvorby…

Dramaturgia TICHA nadväzuje (nielen v osobe dramaturgičky Viki Janouškovej) na Divadlo a.ha. svojou komornou divadelnou tvorbou i priestorom pre pesničkárov. No novým momentom je dramatika zameraná na pôvodnú slovenskú tvorbu a výrazne odlišný režijný rukopis kmeňového režiséra Róberta Horňáka, či hosťujúcej Viery Dubačovej.

Mozaika Ohlasov divákov i odbornej verejnosti na TICHO a spol. vytvára obraz divadla, ktoré „sa nebojí ísť svojou vlastnou cestou a tá je úplne iná, ako čokoľvek na Slovensku“.

(PhDr. Elena Knopová, PhD., SAV)

Divadlo a tvorbu cítia „ticháci“ ako spôsob rozmýšľania o živote a nadovšetko kladú hodnotu zodpovednej slobody tvorby a občianske postoje konzistentnej tvorivej a ľudskej osobnosti. Hodnoty, ktoré cítia, že začína aj Slovensko v poslednej dobe znovuobjavovať…

Táto výstava si vytýčila za cieľ aspoň čiastočne načrtnúť tvorbu tvorivého zoskupenia  TICHO a spol. a jeho cestu profesionálov v nezávislom prostredí. Je to cesta neľahká, ako iste potvrdia aj iné nezávislé tvorivé zoskupenia, no o to vzácnejšia a hodnotnejšia.

A čo po ich predstaveniach, či iných produkciách zostáva? Odtlačok na duši ich divákov i tvorcov zachytený aj v podobe tejto výstavy…

„Príbeh nášho divadla cítime ako príbehy našich životov, v ktorých nás postihli rôzne zásadné spoločenské zmeny našej krajiny, do ktorého patria príbehy našich rodičov, súrodencov, manželov, detí… ale aj príbehy priateľov, rovesníkov, pedagógov i mladších kolegov…

Všetky tieto generácie sa okrem hľadania súkromného šťastia vyrovnávali so strachom (z moci, z výnimočnosti…) so snahou o jeho prekonanie a v každej chvíli hľadali spôsob ako sa zachovať, aby v tomto zápase vybalansovali hodnoty tolerancie, pokoja a osobného šťastia s hodnotami života v pravde, menšími či väčšími revoltami a revolúciami… Pokúšali sa rozmýšľať o tom, čo žili a žiť to, čo si mysleli… –  A o týchto príbehoch sily, poníženia, túžby i nezlomnosti cítime potrebu hovoriť aj v našom divadle…“

Viki Janoušková

Foto z vernisáže